Niedermayer: Slovensko a Česko radšej riskujú pokuty, než by spoplatnili emisie z áut a kúrenia. Je to ekonomicky perverzné Čítajte viac: https://eubrief.sme.sk/energetika/c/niedermayer-slovensko-a-cesko-radsej-riskuju-pokuty-nez-by-spoplatnili-emisie-z-aut-a-kurenia-je-to-ekonomicky-perverzne
12.11.2026
Európski politici sľubujú, že zachránia priemysel. Podľa českého europoslanca Luděka Niedermayera (TOP 09/EPP) však pomoc firmám, ktoré strácajú konkurencieschopnosť, poškodzuje tie, ktoré brali klimatické ciele vážne a investovali do znižovania emisií. Kritizuje pritom aj vlastnú politickú skupinu európskych ľudovcov.
Niedermayer v rozhovore nešetrí ani českú vládu, ktorej postoj k emisným povolenkám označuje za „ekonomicky perverzné konanie“. Vysvetľuje tiež, prečo sa Slovensko a Česko podľa neho pri rozhodovaní o energetike často riadia skôr ideológiou než číslami.
ETS 2: Česká vláda radšej riskuje pokuty, než by vyberala peniaze
Česko a Slovensko patria k najhlasnejším odporcom nových emisných povoleniek ETS 2, ktoré majú spoplatniť emisie z dopravy a vykurovania budov. Česká vláda chce systém odložiť alebo zrušiť. Má šancu uspieť?
ETS 2 vám, povedané slovami ekonóma, rozširuje daňovú bázu. Štát vďaka nemu získa príjmy z predaja emisných povoleniek, ktoré môže použiť na pomoc domácnostiam, napríklad pri výmene fosílnych kotlov, zatepľovaní domov alebo prechode na čistejšiu dopravu. Ľudia tak môžu znížiť svoju závislosť od fosílnych palív.
Paradoxne však proti tomu bojujeme. Téma sa ideologizovala. Česká vláda dáva najavo, že namiesto toho, aby vybrala peniaze pre seba, uprednostňuje tieto peniaze nevybrať a radšej riskovať pokutu od EÚ. To je naozaj ekonomicky perverzné konanie.
Hovoríte o pokute za to, že Česko a prípadne Slovensko nezavedú ETS 2?
Áno, môže nasledovať konanie o porušení práva EÚ a môžu prísť pokuty. Nikto nevie, aké budú veľké. Samozrejme, vláda sa ešte pokúsi systém ETS 2 odložiť alebo zrušiť, pretože sa znovu otvára diskusia o pravidlách existujúceho systému ETS 1 (spoplatnenie emisií pre energetické firmy a priemysel – pozn. red.).
Problém je, že zároveň uvoľňujeme emisné pravidlá pre automobilky. To môže viesť k vyšším emisiám z dopravy.
Členské štáty síce musia znižovať emisie z dopravy aj podľa nariadenia o spoločnom úsilí (Effort Sharing Regulation, ESR), ktoré im stanovuje národné emisné ciele, ale jeho vymáhanie je pomalé. Ak krajiny nesplnia svoje záväzky, môžu byť nútené nakupovať emisné kvóty od štátov, ktoré svoje ciele prekročili v priaznivom zmysle, prípadne čeliť ďalším dôsledkom nesplnenia povinností. Je to však politicky komplikované a funguje to s veľkým oneskorením.
Ak chceme uvoľňovať pravidlá pre autá a niektoré krajiny už teraz neplnia svoje záväzky podľa plánu, bolo by viac než užitočné pokryť tento sektor emisnými povolenkami. ETS 2 by tak vytváral priamy finančný tlak na znižovanie emisií v doprave.
Odporcovia ETS 2 tvrdia, že cena povoleniek bude len rásť a domácnosti budú platiť čoraz viac za pohonné hmoty a vykurovanie.
Ja považujem za veľmi nebezpečnú manipuláciu, keď niekto tvrdí, že tento systém je odsúdený na to, aby cena emisných povoleniek len rástla.
To jednoducho nie je pravda. Ak bude napríklad nástup elektromobility rýchly a emisie klesnú pod stanovenú trajektóriu, dopyt po povolenkách sa zníži a ich cena môže klesnúť.
A by sme však zaviedli ETS 2 a krajiny by rezignovali na politiky podporujúce dekarbonizáciu, cena povoleniek môže rásť. Ale tým by sme sa znovu len strieľali do vlastnej nohy. ETS by sme vlastne ani nepotrebovali, keby boli členské krajiny lojálne k svojim záväzkom a snažili sa ich plniť.
Slovenské firmy budú o európske peniaze súťažiť s celou EÚ
Slovensko a Česko chcú zachovať podporu menej rozvinutých regiónov. O peniaze z nového Európskeho fondu konkurencieschopnosti však budú firmy súťažiť naprieč celou EÚ, bez regionálneho kľúča. Nehrozí, že väčšina podpory skončí v ekonomicky silnejších krajinách?
Na to sú dva pohľady. Ak chceme, aby európske peniaze mali čo najväčšiu pridanú hodnotu, nemôžeme sa obzerať na regionálny kľúč. To je neúprosná logika. Vzniká však legitímna obava, že väčšina peňazí skončí v niekoľkých ekonomicky silnejších krajinách.
Preto som za kontrolné mechanizmy, ktoré by rozdeľovanie peňazí vyhodnocovali. Ak by sa ukázalo, že sú rozdelené úplne nerovnomerne, hľadali by sa cesty, ako to kompenzovať.
Na druhej strane niektoré štáty argumentujú, že krajiny strednej a východnej Európy už dostávajú viac podpory z iných európskych fondov. V prípade Českej republiky je to napríklad Modernizačný fond.
Preto trochu cynicky hovoria: „Nech je tam ostrá súťaž, v ktorej pravdepodobne nebudete takí úspešní ako my, ale už teraz dostávate veľa peňazí na podporu vášho priemyslu inými kanálmi.“
Je tiež nešťastné, keď sa firmy dostávajú do situácie, keď pri každej zmene očakávajú, že im štát prispeje peniazmi. To jednoducho nie je možné.
Hovorili ste, že politici často pomáhajú firmám, ktoré strácajú konkurencieschopnosť. Naopak, tie, ktoré investovali do dekarbonizácie, môžu doplácať na uvoľňovanie klimatických pravidiel. Vnímajú to tak aj samotné podniky?
Oni to tak vnímajú.
Ja som veľký zástanca toho, aby pri ETS 1 bolo prideľovanie bezplatných emisných povoleniek viazané na dekarbonizačné plány. Som šokovaný, že aj keď sa to má týkať len malej časti bezplatných povoleniek, vzbudilo to veľký odpor a firmy mobilizujú krajiny, aby proti tomu vystúpili.
To je pre mňa obrovské sklamanie.
Revízie klimatických pravidiel pritom nemusia byť ani veľké. Už samotná neistota neúmerne poškodzuje firmy, ktoré brali európske klimatické ciele vážne a investovali do znižovania emisií.
Naopak, odmeňuje firmy, ktoré si hovorili: „No, tak to nebude také horúce, ako sa zdá, môžeme počkať.“
Vaša politická skupina, Európska ľudová strana (EPP), pritom aktívne presadzuje uvoľňovania pravidiel pre priemysel a firmy. Vaša kritika ma preto trochu prekvapuje.
Áno, lenže problém je, že si často neuvedomujete, že to, čo takzvane robíte pre priemysel, poškodzuje inú časť priemyslu.
Pokiaľ budete prideľovať viac povoleniek zadarmo, poškodzujete firmy, ktoré investovali viac do dekarbonizácie.
Ešte lepšie to vidieť v automobilovom priemysle. Keď podporujete firmy, ktoré sú hlboko zahrabané v technológii spaľovacích motorov, zároveň tým poškodzujete firmy, ktoré už majú technológie na výrobu čistých áut.
Ako však rozlíšiť odvetvia, ktoré má zmysel podporovať, od tých, ktoré sú neperspektívne?
Pod heslom „pomáhame priemyslu“ dokážete zjednotiť prakticky celý parlament. Ale v skutočnosti pomôžete zvyčajne firmám, ktoré sú na ceste nadol. Zároveň môžete podrezať konár tým, ktorí sú na ceste nahor a mohli by zabezpečiť budúcu prosperitu Európy.
Keď už existuje parná lokomotíva a ja som šampión v koňoch ťahajúcich vlak, možno na tom ešte zarábam, ale nie je to perspektívne.
Prečo Európa potrebuje toľko klimatických pravidiel?
EÚ sa snaží znižovať emisie množstvom predpisov a povinností pre firmy. Neexistuje jednoduchší spôsob, ako dosiahnuť rovnaký výsledok?
Robíme jednu veľkú ekonomickú chybu. Nie sme ochotní pracovať s externalitami, teda premietnuť do cien náklady, ktoré dnes nesie celá spoločnosť. Môžu to byť ekonomické, environmentálne alebo bezpečnostné náklady.
Keby sme dokázali tieto náklady započítavať napríklad do cien fosílnych palív, dekarbonizovali by sme ako blesk.
Ak by sme teda emisie dokázali znižovať cez ceny fosílnych palív, prečo EÚ potrebuje ešte toľko ďalších pravidiel a povinností?
Je to kvôli tomu, že medzi členskými štátmi vládne vzájomná nedôvera. Krajiny, ktorým na dekarbonizácii záleží, neveria niektorým ostatným štátom, že to, čo sľúbia a dokonca odhlasujú, budú aj realizovať. Preto sa ich snažia zachytiť do pavučiny ďalších pravidiel, cieľov a reportov.
Niektoré krajiny svoje záväzky jednoducho ignorujú. Dokonca aj vlády, ktoré ich samy schválili.
Jadro problému nie je v tom, že máme tisíce posadnutých byrokratov, ktorí premýšľajú, ako skomplikovať život firmám a ľuďom.
Za najväčšiu energetickú zraniteľnosť EÚ považujete závislosť od fosílnych palív. USA aj plynárenský priemysel však tlačia na odklad európskych pravidiel na obmedzenie emisií metánu. Komisia navrhla ročný odklad niektorých povinností, v Parlamente sa objavil aj trojročný. Ako vnímate tento tlak?
Je to prekvapujúce. Pokiaľ si správne spomínam, návrh Komisie získal podporu. Hlasovalo sa však aj o ročnom či trojročnom odklade.
Dejú sa podľa mňa dve nešťastné veci. Po prvé, poslanci sa málo zaujímajú o to, či sú návrhy podložené faktmi a analýzami.
Po druhé, Európska komisia stráca dôveryhodnosť, pretože ani ona svoje návrhy nie vždy dostatočne zdôvodňuje.
Nedávno napríklad presadzovala veľmi reštriktívny rámec, ktorý sa ukázal ako nie úplne dobre fungujúci, a zrazu prišla s radikálnym uvoľnením.
Otázka je, či Komisia urobila chybu pri predkladaní pôvodného návrhu, alebo tú chybu teraz ešte zhoršuje.
Poslanci preto niekedy rozhodujú veľmi zjednodušene. Niekto príde a povie: „Toto je dobré pre náš priemysel,“ a ideme. Lenže výsledkom môžu byť rozhodnutia, ktoré vôbec nie sú dobré.
Nové jadro a kultúrne vojny o zelené zdroje
Slovensko aj Česko plánujú nové jadrové bloky, no zároveň v oboch krajinách rastie odpor voči veterným elektrárňam. Nemôže presadzovanie nových jadrových elektrární brzdiť výstavbu lacnejších obnoviteľných zdrojov?
Bezpečnosť dodávok je dôležitá, ale diskusia by mala byť aj o tom, koľko bude elektrina stáť. O tom sa hovorí prekvapivo málo. Nemyslím si, že jadro priamo vytláča investície do obnoviteľných zdrojov, pretože ich financujú iní investori.
Obnoviteľné zdroje stavajú skôr menšie a stredné firmy, zatiaľ čo jadro dokáže financovať len štát alebo mimoriadne silný investor.
Jadro však ovládne verejnú diskusiu a vytvorí dojem, že keď postavíme jadrovú elektráreň, nepotrebujeme veterné elektrárne. To je úplne nesprávne, napríklad z hľadiska nákladov.
Druhý problém je, že jadro je podľa mňa ťažko zlučiteľné s vysokým podielom obnoviteľných zdrojov v elektrizačnej sústave.
Ak chcete lacnejšiu elektrinu, potrebujete vysoký podiel obnoviteľných zdrojov. Keďže ich výroba závisí od počasia, na stabilitu siete potrebujete flexibilné zdroje, ktoré dokážu rýchlo meniť výkon.
Ak bude jadrových elektrární veľa a štát sa bude snažiť zabezpečiť ich ziskovosť, môže im garantovať prístup do siete na úkor obnoviteľných zdrojov.
Slovensko však prezentuje nové jadro ako záruku lacnej elektriny. Prečo rozlišujete medzi dostavbou Mochoviec a plánovanou výstavbou úplne nového jadrového bloku?
Slovenská situácia je iná, pretože ste práve dostavali dlho rozostavanú elektráreň v Mochovciach. Investičné náklady už boli z veľkej časti vynaložené, takže pri pohľade na náklady na prevádzku ide o konkurencieschopný zdroj.
Pri výstavbe úplne nových jadrových elektrární však musíte započítať aj celú investíciu. Podľa mňa potom vychádza elektrina minimálne dvakrát drahšie než z obnoviteľných zdrojov. A to v českej diskusii úplne chýba.
V diskusiách o jadre sa tiež zabúda na čas. Neviem, či sa v Európe v poslednom období podarilo postaviť jadrový zdroj rýchlejšie než za 15 rokov. Lenže my potrebujeme investície rýchlo. Nie za 15 rokov.
Dlhá doby výstavby jadrového zdroja vyhovuje prevádzkovateľom uhoľných elektrární, ktorí dúfajú, že sa udržia dlhšie.
Vyhovuje to aj fosílnym veľmociam, ako sú Rusko alebo Amerika, pretože vedia, že počas tohto obdobia budú krajiny musieť nakupovať veľké množstvá zemného plynu.
Ale neviem, či to vyhovuje našim občanom a našim ekonomikám.
Vôbec sa nebránim tomu, aby jadro bolo súčasťou energetického mixu. Ale musí byť ekonomicky výhodnejšie, než sa javí teraz.
Hovoríte teda, že nové jadrové bloky nemôžu vyriešiť problémy s cenami elektriny, ktoré máme dnes?
Nové jadro je predovšetkým cestou k neistote, pretože jeho výstavba potrvá veľmi dlho.
Mrzí ma ten paradox, že politici v našich krajinách sa radi prezentujú ako ostrovček racionality v ideologickom svete a ľudia im to veria. Často sa ukáže, že keď sa dostaneme ku konkrétnym témam, ktoré možno previesť do čísel, sme práve my tí najviac ideologickí.
Vidíme to aj pri odpore voči veterným elektrárňam?
Samozrejme. Situácia, ktorá vznikla v Česku a na Slovensku okolo veterných elektrární, je ďalšou fázou kultúrnej vojny. Podobne sa niektorým ľuďom v Česku podarilo exportovať odpor voči emisným povolenkám ETS 2.
Celý rozhovor si můžete přečíst zde.