EÚ by mala zaviesť vlastné dane, hovorí český europoslanec Niedermayer
13.11.2026
Európski výrobcovia áut urobili podľa neho strategickú chybu, keď dlho podceňovali význam elektromobilov. V posledných rokoch však urýchlili vývoj a technologicky sa posunuli dopredu.
V súvislosti s priemyslom sa často hovorí o drahých energiách. Tie však podľa Niedermayera nezaťažujú automobilky tak veľmi ako mzdové náklady.
Takisto vraví, že vysoké ceny elektriny už nie sú problémom celej Európy. Španielsko, Portugalsko či Škandinávia majú lacnú elektrinu. Ak by sa investor rozhodoval, kde postaví dátové centrum, uprednostnil by niektorú z týchto krajín pred Slovenskom, Poľskom či Maďarskom, dodáva europoslanec.
Nedávne voľby (v polovici mandátu) v USA značne oslabili Donalda Trumpa. Ako hodnotíte ich výsledok?
Z môjho pohľadu je to skvelý výsledok. Ukazuje totiž, že spôsob vládnutia, ktorý zamieňa právo spravovať krajinu s právom vlastniť ju, skôr či neskôr vyvolá odpor voličov. Považujem to za oprávnené vzopätie veľkej časti americkej spoločnosti.
Pre mnohých z nás to bolo prekvapenie. V rámci parlamentných misií pravidelne navštevujem USA a som v kontakte so zákonodarcami oboch hlavných strán. Demokrati boli pred voľbami veľmi opatrní a málokto čakal takýto výrazný posun. Zvlášť v štátoch ako Texas demokrati získali významné pozície. Pre demokratov je to zároveň obrovský záväzok. Hoci ich reálne možnosti budú obmedzené, získali silnejšie nástroje na kontrolu výkonnej moci a poukazovanie na pochybenia.
Patríte k tým, čo si myslia, že po voľbách Trump celkovo stlmí svoju aktivitu, aby jeho strana obhájila prezidentský post? Druhou možnosťou je napríklad to, že vzhľadom na obmedzenia na domácej scéne sa bude viac venovať zahraničnej politike. Ako to vidíte vy?
Zahraničná politika nikdy nebola v amerických voľbách rozhodujúca. Teraz k tomu došlo, ale došlo k tomu najmä cez infláciu a cez cenu benzínu. Myslím si, že naozaj to, čo hovoríte, sú dve možnosti. Jedna je, že sa pokúsi ubrať a získať späť voličov, ktorých veľmi agresívny spôsob politiky odradil. A druhá je, že silnejšie šliapne na plyn. Tú istú otázku si, mimochodom, kladieme v českej politike.
Ako to teda podľa vás bude?
Ja ako optimista by som dúfal, že v niektorých oblastiach, v ktorých bol vysoko konfliktný, napríklad rokovanie s Vladimirom Putinom, si uvedomí, že by bolo lepšie ubrať a viac postupovať v súlade s demokratmi. To by pre nás bola dobrá správa. Zdá sa, že v týchto voľbách voliči neprijali spôsob a obsah politiky Donalda Trumpa. To neznamená, že sa pre nás dramaticky mení situácia v blízkej budúcnosti. Európa robila pred nástupom Trumpa 2.0 obrovskú chybu: v množstve vecí sa automaticky spoliehala na Ameriku.
Na základe skúseností z ciest do USA rozumiem tomu, že z ekonomického hľadiska nemôžeme čakať, že sa zásadne zmení americká obchodná politika. Tieto clá vytvorili novú ekonomickú realitu, ktorá je horšia, než bola pre Ameriku aj celý svet, ale veľmi ťažko sa bude meniť.
Prejdime na Európu. V septembri 2024 vystavil Mario Draghi vo svojej správe pre EÚ pomerne nelichotivé vysvedčenie. Obávate sa, že nejednotná EÚ bude nakoniec odkázaná na takzvaný režim posilnenej spolupráce, kde sa spoja len tie krajiny, ktoré budú chcieť?
Posilnenú spoluprácu by som nenazýval obavou – v mnohých prípadoch je to užitočné riešenie, keď časť krajín jednoducho nechce prijať niečo, čo EÚ posunie vpred.
Osobne som v Európskom parlamente pracoval na mechanizme na podporu kapitálového financovania firiem namiesto úverov. Ten mechanizmus je podľa mňa veľmi dobrý, ekonomicky jasne podporený.
V Rade to zastalo, zablokovala to požiadavka na jednomyseľnosť pri daňových otázkach. Ak by sa v rámci posilnenej spolupráce vytvoril funkčný koncept pre skupinu krajín bez narušenia jednotného trhu, bola by to jasná pridaná hodnota.
Podobne to platí pre takzvaný 28. právny režim. Keby mi niekto ponúkol dve možnosti, voľbu medzi slabým celoeurópskym kompromisom a silným režimom pre polovicu členských štátov, zvolil by som druhú možnosť.
Červenou čiarou je však fragmentácia samotného jednotného trhu, napríklad zavádzaním protekcionistických bariér medzi členskými štátmi. Nemôže to byť tak, že niekto napríklad povie: „Ja som na spoločnom trhu a nedovážam jablká z Poľska“ alebo „Ja som na spoločnom trhu a nebudem dovážať autá z Česka a Slovenska.“ Potom sme, samozrejme, na konci cesty. To však nikto nezvažuje.
Celý rozhovor si můžete přečíst zde.