Big_loader_ajax

Euro – skrachovaný projekt?

25.06.2017

Andrej Babiš včera (26. jún) v rozhovore pre agentúru Bloomberg uviedol nasledujúce vyjadrenie: „Žiadne euro. Nechcem euro. My tu nechceme euro. Každý vie, že euro je skrachovaný projekt.“ Pozrime sa teda na to, nakoľko je euro vnímané ako neúspešný projekt aj z pohľadu verejnosti a nakoľko by tak mohla byť skutočne označená aj jeho výkonnosť.

Stručný pohľad do histórie

Dvadsaťpäť rokov od Maastrichstskej zmluvy, ktorá postavila základy spoločnej meny, a pätnásť rokov od použitia prvej euromince, euro sa stalo menou pre 340 miliónov Európanov v 19 členských štátoch. Euro sa tak stalo druhou najpoužívanejšou menou na svete. Všetky členské štáty sa svojim vstupom do Európskej únie zaviazali k prijatiu tejto meny, aj keď v nešpecifikovanom dátume v budúcnosti. Je preto skutočne dôležité zistiť, či je tento projekt neúspešný a či by teda k ďalšiemu priberaniu štátov pod jednotnú menu nemalo ani dochádzať.

Názor verejnosti

Európska komisia opakovane zisťuje verejný názor na spoločnú menu pomocou eurobarometra, v ktorom sú reprezentatívnemu vzorku kladené otázky ohľadom eura a spokojnosti s touto menou. Reflection paper z dielne Európskej komisie predstavený 31. mája tohto roku ukázal, že „za“ spoločnú menu je v eurozóne stále vysoké percento občanov, ako ukazuje graf číslo 1.

Graf 1

V rámci spomínaného barometra je zisťovaná spokojnosť s eurom v jednotlivých členských štátoch. Z jeho výsledkov je badať, že väčšina občanov zemí eurozóny si myslí, že euro je „dobrá vec pre ich krajinu“ (56 %) a tiež, že je to „dobrá vec pre EÚ ako celok“  (67 %). Obyvatelia eurozóny sú taktiež pozitívne naklonení väčšej koordinácií hospodárskej politiky – viac tejto spoločnej koordinácie by privítalo opäť až 67 % respondentov.

Ekonomická výkonnosť

Jedna zo základných veličín pre porovnávanie ekonomického vývoja zemí je rast HDP. Pokiaľ by platil predpoklad o neúspešnosti spoločnej meny, očakávané by boli nepozitívne hodnoty tohto indikátora v krajinách platiacich eurom. Dáta to však nenasvedčujú a po pochopiteľnom prepade v období Veľkej recesie zažívajú dnes európske ekonomiky opätovné oživenie, ktoré znázorňuje graf číslo 2, a zlepšovanie rozpočtov v rámci krajín eurozóny, ktoré znázorňuje graf 3. Všetky tieto fakty vedú k jedinému záveru – eurozóna sa po kríze opäť otriasla a jej výkon je na nespochybniteľnom vzostupe.

Graf 2

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Graf 3

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pre porovnanie je vhodné tiež dodať graf vývoja českej a slovenskej ekonomiky a ich vysporiadanie sa s krízou. Aj napriek tomu, že Slovensko prijalo v roku 2009 spoločnú menu, s krízou sa vyrovnalo rýchlejšie než Česká republika.

Graf 4

O pozitívnom vývoji ekonomiky eurozóny, o kontinuálnom raste týchto ekonomík a až o prekvapivo úspešnom začiatku roku 2017, publikovali článok aj Financial Times. Prichádzajú v ňom tiež so zaujímavým názorom niektorých ekonómov, ktorí vyjadrujú prekvapenie nad negatívnou náladou naprieč Európou ohľadom ekonomického vývoja. V skutočnosti vidia potenciál rastu z jasných dôvodov – prešla už takmer dekáda od ničivej krízy, v súčasnosti môžeme pozorovať sústavne klesajúcu nezamestnanosť a i vďaka fungujúcim krokom monetárnej politiky Európskej centrálnej banky spolu s rastúcim agregátnym dopytom je len málo dôvodov pre negatívne prognózy ďalšieho vývoja európskych ekonomík.

Medzinárodná úloha eura

Okrem priameho používania eura občanmi eurozóny a ďalších štátov ktoré majú s právo euro v obmedzenom množstve emitovať,[1] príp. sa v nich eurom platí de facto,[2] používa ďalších 175 miliónov ľudí meny, ktoré sú na euro naviazané.[3] Tieto skutočnosti robia z eura druhú najpoužívanejšiu menu na svete. Spolu s dolárom je euro dôležitou rezervnou menou a je súčasťou cca 33 % každodenných transakcií na svete. Taktiež sú v eure držané vládne i súkromné dlhy. V roku 2015 bolo 40 % dlhov na trhoch denominovaných v eure. Čo sa týka medzinárodného obchodu, euro je široko využívané aj medzi krajinami mimo eurozóny. Je používané pre viac než 50 % všetkých importov do krajín eurozóny a pre viac než 65 % exportov z tejto oblasti. Význam eura ako medzinárodne dôležitej meny je teda nespochybniteľný.

Je pre všetky tieto fakty otázne, v ktorej zo svojich úloh a v ktorej zo spomínaných oblastí mena euro zlyhala, aby sa dala za skrachovaný projekt považovať. Naopak, i v kontexte Českej republiky platí, že ekonomika ČR je vysoko zladená s ekonomikami eurozóny. Je však samozrejmé, že zavedenie eura by malo pre Českú republiku i určité náklady. Debatu o zavedení eura v Českej republike je však najskôr potrebné preniesť z emotívnych a príkrych vyjadrení do argumentami podloženého porovnávania prínosov pre jednu z najotvorenejších ekonomík EÚ a spomínaných nákladov.

Zdroje: 

Rozhovor pre Bloomberg: https://www.bloomberg.com/news/articles/2017-06-25/-we-don-t-want-the-euro-says-czech-tycoon-poised-to-be-premier

Financial Times: https://www.ft.com/content/0bbc026a-ea12-11e6-967b-c88452263daf?mhq5j=e3

Analýza zladenosti českej ekonomiky a eurozóny:

https://www.cnb.cz/miranda2/export/sites/www.cnb.cz/cs/menova_politika/strategicke_dokumenty/download/analyzy_sladenosti_2016.pdf

Ďalšie informácie o používaní meny euro:

https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/euro-area/euro/use-euro/euro-outside-euro-area_en

Reflection paper: https://ec.europa.eu/commission/publications/reflection-paper-deepening-economic-and-monetary-union_en


[1] Monako, San Marino, Vatikán a Andorra.

[2] Kosovo a Čierna hora.

[3] Na poslednom plenárnom zasadaní v Štrasburgu spomínal napríklad prezident Pobrežia slonoviny toto naviazane na euro ako jeden z dôvodov zlepšujúcej sa ekonomickej situácie v tejto krajine.

Autor článku : Ema Grajcarová, stážistka v kanceláři Luďka Niedermayera